Jack London

PLAVBA ŠALUPY DAZZLER
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

3. kapitola
Ryšavec, Hnedák a Červenák

"Čo sa deje?" spýtal sa Joe, keď dobehol k Fredovi a Charleymu.

"Ideme púšťať šarkany," odvetil Charley. "Poď už. Dokedy máme na teba vyčkávať?"

Všetci traja vykročili po ulici na vrchol kopca, odkiaľ mali výhľad na Union Street, ktorá sa ťahala hlboko dolu, takmer priamo pod ich nohami. To miesto volali Peklo a bolo to výstižné pomenovanie. Sami seba nazývali Vŕškovanmi a zostup do Pekla považovali za veľké dobrodružstvo.

Odborné púšťanie šarkanov patrilo k najobľúbenejším zábavám týchto troch navzájom si blízkych Vŕškovanov a nebolo pre nich nič nezvyčajným vypustiť šiestich či ôsmich šarkanov do výšky poldruha kilometra, v ktorej prenikali až do oblakov. Neraz sa stávalo, že si museli doplniť zásoby šarkanov, keď došlo k nehode a pretrhol sa im špagát, alebo keď klesajúci šarkan strhol ostatné, či keď náhle prestal fúkať vietor a šarkany spadli do Pekla, odkiaľ sa už nedali získať späť. Na príčine bola mládež z Pekla, ktorá tvorila pirátsku a lupičskú kastu so svojskými názormi na majetok a vlastnícke práva.

Vždy na druhý deň po tom, ako sa stala nehoda šarkanovi niektorého z Vŕškovanov, sa na oblohe zjavil ten istý šarkan, ktorého špagát smeroval do Pekla k dúpäťom ich obyvateľov. Tak sa stalo, že obyvatelia Pekla, ktorí boli chudobní a nemohli si dovoliť odborné púšťanie šarkanov, prejavili v tejto oblasti veľkú zručnosť, keď s tým začali ich susedia Vŕškovania.

Bol tu ešte jeden starý námorník, ktorý ťažil zo zábavy Vŕškovanov; pretože sa vyznal v lodných plachtách a vzdušných prúdoch, a navyše mal šikovné ruky a bol vynachádzavý, robil najlepšie lietajúce šarkany, aké sa dali zohnať. Býval v polorozpadnutej chatrči pri vode, odkiaľ mohol svojím slabým zrakom stále sledovať príliv a odliv, lode, ktoré plávali na more alebo sa vracali, a kde sa z pamäti vynárali spomienky na dávne dni, keď aj on vychádzal na lodi na šíre more.

K jeho chatrči sa dalo dostať len cez Peklo a práve tadiaľ sa traja chlapci vybrali. Cez deň si často chodievali po šarkany, ale toto bola ich prvá výprava po zotmení, čo považovali - a skutočne to aj bolo - za nebezpečné dobrodružstvo.

Jednoducho povedané, Peklo bola stlačená a úzka štvrť chudobných, kde sa v zmätku tiesnili a miešali ľudia mnohých národností, ktorí tu v nesmiernej nečistote a zanedbanosti žili, ako sa len najlepšie dalo. Keď sa chlapci vypravili k námorníkovej chatrči, bol ešte skorý večer a cesta prešla bez nehody, hoci niekoľko chlapcov z Pekla na nich divošsky zazeralo a občas za nimi zakričalo posmešnú poznámku.

Námorník robieval šarkany, ktoré nielenže skvele lietali, ale dali sa aj poskladať a veľmi pohodlne niesť. Každý chlapec si ich zopár kúpil, balíček s nimi vložil pod pazuchu a všetci traja sa pobrali na spiatočnú cestu.

"Majte sa na pozore pred tunajšími chlapčiskami," upozornil ich výrobca šarkanov. "Po zotmení sa vždy potĺkajú po okolí."

"Nebojíme sa," (...)

(......)