Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.
Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub 
, PDF 
a MOBI.
Přejít na nový web Literární doupě
O niekoľko minút neskôr šiel ešte stále nahnevaný Joe na večeru. Jedol mlčky, hoci otec, matka a Bessie medzi sebou živo debatovali. To je celá ona, zlostne uvažoval nad tanierom, chvíľu plače a vzápätí je samý chichot a smiech. To nebol jeho spôsob. Keby on mal vážnu príčinu na plač, určite by to trvalo niekoľko dní, kým by ho to prešlo. Dievčatá sú pokrytci, s tým sa nedá nič robiť. Keď plačú, neprežívajú ani tisícinu z toho, čo hovoria. To aj hlupák musí pochopiť, že je to tak. Scény vyvolávajú len preto, lebo ich to baví. Robí im dobre, keď môžu trápiť ľudí, najmä chlapcov. Preto sa vždy do všetkého starajú.
Počas týchto mudrlantských úvah nezdvihol oči od taniera a plne sa venoval jedlu; pretože človek si to nemôže hasiť z Cliff House do Western Addition cez park a poriadne pritom nevyhladnúť.
Z času na čas sa otec naňho trochu znepokojene pozrel. Joe si tieto pohľady nevšimol, ale Bessie zaregistrovala všetky. Pán Bronson bol muž v stredných rokoch, mal pevnú, dobre vyvinutú postavu, ale nebol tlstý. Mal hranatú bradu a vráskavú tvár s prísnymi črtami, hoci jeho oči vyžarovali vľúdnosť a vrásky okolo úst skôr svedčili o dobromyseľnosti než o prísnosti. Na zistenie podrobností medzi ním a Joeom nebolo potrebné hlbšie skúmanie. Obidvaja mali široké čelo a mohutnú čeľusť a oči napriek vekovému rozdielu mali úplne rovnaké.
"Ako sa ti darí, Joe?" spýtal sa napokon pán Bronson. Všetci dojedli a práve sa chystali vstať od stola.
"Ach, ani neviem," nedbanlivo odvetil Joe a nato dodal: "Zajtra máme skúšky. Takže to budem vedieť až potom."
"Kam ideš?" spýtala sa ho matka vo chvíli, keď sa pobral na odchod. Bola to krehká štíhla žena, po ktorej Bessie zdedila hnedé oči, ako aj jej jemné spôsoby.
"Do svojej izby," odpovedal Joe. "Učiť sa," dodal.
S láskou mu postrapatila vlasy, sklonila sa a pobozkala ho. Pán Bronson sa naňho uznanlivo usmial, Joe vyšiel z miestnosti a vybehol hore schodmi s predsavzatím, že sa na zajtrajšie skúšky poriadne pripraví.
Zamkol za sebou dvere a sadol si za písací stôl, na ktorom bolo všetko čo najpohodlnejšie usporiadané na učenie. Očami prebehol po učebniciach. Skúška z dejepisu bude zajtra prvá, preto začne ním. Otvoril knihu na mieste, kde bola zahnutá strana, a pustil sa do čítania:
Onedlho po Drakóntových reformách vypukla medzi Aténami a Megarou vojna o ostrov Salamis, na ktorý si obidve mestá robili nárok.
To bolo ľahké; ale čo boli tie Drakóntove reformy[1]? Musí si to vyhľadať. S istým záujmom začal listovať posledné strany, keď sa mimovoľne pozrel ponad knihu a na stoličke uvidel bejzbalovú masku a lapačku. Ten zápas minulú sobotu nemali prehrať, pomyslel si, a ani by ho neboli prehrali, keby nebol zlyhal Fred. Kiež by bol Fred chytil tie posledné loptičky. Bol schopný
zaradom chytiť stovku ťažkých loptičiek,
ale keď nastane kritický okamih, nechytí ani dažďovú kvapku. Joe by ho mal
poslať (...)
(......)
© Literární doupě
on-line knihovna, zdroj pro čtenářský deník, referáty, seminárky z češtiny, přípravu na maturitu a povinnou četbu;
knihy zdarma (free e-books) v epub a pdf, recenze, ukázky, citáty, životopisy, knihy pro Kindle a další čtečky
