Nové Literární doupě!
Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.
Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF a MOBI.
Přejít na nový web Literární doupě
Akce tohoto týdne:
George Orwell: balíček 5 elektronických knih (PDF+ePub) za 183 110 Kč (-40%)
Náhodná ukázka:
23
Jazdieval s ňou John, no v snoch jazdila Charlie sama. Hlavný koniar Peter Drabble jej pohľadal malé, elegantné anglické sedlo, no v snoch bol kôň neosedlaný. Jazdili s Johnom po jazdeckých chodníčkoch, ktoré sa križovali s cestami vedúcimi cez trávniky okolo Firmy, prechádzali cez miniatúrny borovicový lesík a obchádzali rybník nikdy nie rýchlejšie ako drobným klusom, no v snoch na Necromancerovi cválala čoraz rýchlejšie cez naozajstný les. V tej rýchlosti sa hnali divnými priesekmi, svetlo pod spletenými konármi bolo zelenkavé, vlasy jej povievali vo vetre.
Cítila, ako Necromancerovi hrajú pod hodvábnou srsťou svaly a ona na ňom sedela, rukami sa pridŕžala hrivy a šepkala mu do ucha, že chce ísť rýchlejšie… rýchlejšie… rýchlejšie …
Necromancer odpovedal. Pod kopytami mu dunelo. Cesta cez hustý zelený les tvorila tunel a odniekiaľ spoza jej chrbta prichádzalo nepatrné praskanie a
(lesy horia)
jemný závoj dymu. Bol to oheň, oheň, ktorý zapálila, ale necítila vinu, len radosť. Mohli odtiaľ odcválať. Necromancer mohol ísť hocikam, robiť hocičo. Mohli utiecť z lesného tunela. Vpredu tušila jas.
„Rýchlejšie. Rýchlejšie.“
Radosť. Voľnosť. Nevedela by povedať, kde sa končia jej stehná a začína sa Necromancerov chrbát. Boli spojení v jedno, spojení tak ako kovy, ktoré pomocou svojej sily zvarila, keď ju tamtí testovali. Vpredu pred nimi bol obrovský spadnutý strom, dolámané biele drevo, ako pyramída spletená z kostí. Zdivená z bláznivej radosti zľahka kopla Necromancera bosými pätami a cítila jeho slabiny.
Preskočili a chvíľu leteli vzduchom. Zaklonila hlavu, rukami zvierala konskú hrivu a vykríkla – nie odstrachu,ale jednoducho preto, že by vybuchla, keby nevykríkla, keby to zadržala. Slobodná, slobodná, slobodná… Necromancer, ľúbim ťa.
Hladko preskočili vyvrátený strom, no zápach dymu sa teraz stal ostrejší, zreteľnejší – spoza nich sa ozval vystreľujúci zvuk a až vtedy, keď zakrúžila nadol špirála iskier a krátko, ako žihľava, ju popŕhlila, prv než zhasla, zistila, že je nahá. Nahá a
(no lesy horia)
slobodná, nespútaná, voľná – ona a Necromancer bežia za svetlom. „Rýchlejšie,“ šepkala. „Rýchlejšie, prosím.“
Veľký čierny valach to predsa len dokázal a ešte väčšmi zrýchlil. V Charliných ušiach víril a burácal vietor. Nevládala chytiť dych, vzduch jej vnikal do hrdla cez otvorené ústa. Slnko žiarilo pomedzi staré stromy v zaprášených pásoch ako stará meď.
A vpredu bolo svetlo – koniec lesa, šíra krajina, cez ktorú budú s Necromancerom bežať navždy. Za nimi bol oheň, nenávidený zápach dymu a pocit strachu. Pred nimi slnko a ona viedla Necromancera celou cestou k moru, kde azda nájde svojho otca, a tam budú obaja žiť a vracať sa so sieťami plnými lesklých, žiarivých rýb.
„Rýchlejšie!“ zakričala víťazoslávne. „Ach, Necromancer, choď rýchlejšie, choď rýchlejšie, choď…“
A vtedy do viditeľného, lievikovito sa zužujúceho poľa svetla, tam, kde končili stromy, vkročila silueta a zablokovala svetlo vlastným tieňom, zablokovala cestu von. Spočiatku, ako vždy v tomto sne, si myslela, že je to jej otec, bola si istá, že je to jej otec, a radosť ju takmer zahubila, prv než sa zrazu zmenila na ozajstnú hrôzu.
(...)
Vybrané tipy na oblíbený obsah (nejnavštěvovanější v poslední době):
- Jan Neruda
- Jaroslav Hašek
- kniha Kulička od Guy de Maupassanta
- Giovanni Boccaccio a jeho Dekameron
- Tulák po hvězdách od Jacka Londona
- Divá Bára od Boženy Němcové
- pohádky bratří Grimmů
- Josef Kajetán Tyl
- Ezopovy Bajky
- kniha Alenka v říši divů