Hermann Hesse
preklad: Hana Ferkova

PODIVUHODNÉ POSOLSTVO Z INEJ HVIEZDY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

VTÁK

V dávnejších časoch žil v montagsdorfskom kraji istý vták. Nebol ani výnimočne pestrý, ani výnimočne pekne nespieval, azda nebol ani veľký a mocný, nie, ľudia, čo ho ešte videli, vravia, že bol malý, ba drobný. Vlastne nebol ani krásny, skôr zriedkavý a nenašský, bolo v ňom práve to neobyčajné a veľkolepé, čo mávajú všetky zvieratá a bytosti, ktoré ešte nepatria k nijakému rodu a druhu. Nebol to jastrab ani sliepka, nebola to sýkorka ani ďateľ či pinka, bol to vták z Montagsdorfu; nikde inde taký vták nebol, bol iba tento jeden a vedelo sa o ňom odpradávna a od nepamäti. Ľudia z montagsdorfského kraja ho poznali, no vedeli o ňom aj v ďalekom susedstve a Montagsdorfčanov potom niekedy doberali ako každého, kto vlastní niečo mimoriadne. »Montagsdorfčania,« vraveli, »majú akurát toho svojho vtáka.« Vedelo sa o ňom od mesta Careno po Morbio a ešte ďalej a rozprávali sa o ňom príbehy. Nuž ale ako to už býva: až v novších časoch, vlastne odvtedy, ako ho niet, sa ľudia pokúšali získať o ňom celkom presné a spoľahlivé správy, pýtalo sa naňho veľa cudzincov a nejeden Montagsdorfčan sa dal počastovať vínom, keď sa ho začali vypytovať, až sa napokon priznal, že on sám vtáka jakživ nevidel. Ale ak ho aj každý nevidel, jednako každý prinajmenšom poznal niekoho, kto tajomného vtáka raz alebo častejšie vídal a porozprával mu o ňom. Všetko sa teraz prebádalo a napísalo, no čuduj sa, svete, všetky správy a opisy sa líšili, či už išlo o výzor, hlas a let vtáka, alebo o jeho zvyklosti a spôsob styku s ľuďmi.

V dávnejších časoch bolo vtáka vídať častejšie a kto ho stretol, ten sa potešil, lebo zakaždým to bol zážitok, šťastná náhoda, malé dobrodružstvo, tak ako je pre priateľov prírody drobným zážitkom a šťastím, keď tu i tam uvidia líšku alebo kukučku a môžu ju pozorovať. Akoby vtedy ten tvor na chvíľočku stratil strach pred človekom-vrahom, alebo akoby človek sám znovu získal nevinnosť predľudského života. Boli takí, čo o vtáka neveľmi dbali – ako ľudia, ktorí si necenia, ak nájdu prvý horec alebo ak sa stretnú so starým múdrym hadom; iní však mali vtáka radi a pre každého bolo potechou a vyznamenaním, keď sa s ním stretol. Príležitostne, čo aj zriedka, bolo počuť mienku, že je skôr nebezpečný alebo strašný: kto ho zazrel, ten vraj bol istý čas veľmi vzrušený, mal v noci veľa nepokojných snov a pociťoval v srdci niečo ako stiesnenosť či clivotu. Iní to úplne popierali a vraveli, že nepoznajú skvostnejší a ušľachtilejší pocit, než vo chvíli, keď vtáka stretnú. Človeku je vraj potom okolo srdca, akoby prijal sviatosť, alebo akoby si bol vypočul krásnu pieseň, myslí na všetko pekné a príkladné a zaumieňuje si, že sa stane iným, lepším človekom.

Istý muž menom Schalaster, bratranec známeho Sehustera, ktorý bol zopár rokov starostom Montagsdorfu, sa po celý život o vtáka mimoriadne zaujímal. Každý rok, rozprával starosta, ho raz, dva razy alebo aj viackrát videl a potom sa vraj zakaždým celé dni cítil neobyčajne, vlastne ani nie radostne, ale (...)

(......)