Hermann Hesse
preklad: Hana Ferkova

PODIVUHODNÉ POSOLSTVO Z INEJ HVIEZDY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

KONIEC DOKTORA KNÖLGEHO

Pán doktor Knölge, niekdajší učiteľ na gymnáziu, ktorý odišiel zavčasu na odpočinok a venoval sa súkromnému štúdiu filológie, by zaiste nikdy nebol prišiel do styku s vegetariánmi a s vegetariánstvom, keby ho náchylnosť na záduch a reumu nebola prinútila urobiť vegetariánsku kúru. Výsledok bol taký vynikajúci, že súkromný učenec od tých čias každoročne strávil niekoľko mesiacov vo vegetariánskych liečebniach alebo penziónoch, zväčša na juhu, a tak napriek odporu k všetkému nezvyčajnému a výnimočnému mal do činenia s kruhmi a indivíduami, ktoré sa k nemu nehodili, a už vôbec nebol rád, ak ho tu i tam navštívili v jeho vlasti, hoci celkom tomu zabrániť nemohol.

Doktor Knölge strávil občas jar a včasné leto alebo aj jesenné mesiace v niektorom z mnohých vegetariánskych penziónov na juhofrancúzskom pobreží alebo pri Lago Maggiore. Spoznal sa tam s rozmanitými ľuďmi a na kadečo si privykol, na chodenie bosky, na dlhovlasých apoštolov, na fanatikov pôstu a na vegetariánskych gurmandov. Medzi tými poslednými našiel niekoľko priateľov a on sám, lebo mu choroba čoraz väčšmi zakazovala požívať ťažké jedlá, sa vycvičil na skromného vychutnávača zeleniny a ovocia. Vonkoncom nebol nadšený každým čakankovým šalátom a nikdy nejedol kalifornský pomaranč namiesto talianskeho. O vegetariánstvo sa napokon veľmi nestaral, bolo mu iba liečebným prostriedkom, a len príležitostne sa zaujímal o všetky tie famózne rečové novotvary v tejto oblasti, ktoré vzbudzovali jeho pozornosť po filologickej stránke. Boli tu slová vegetariáni, vegetaristi, bylinkári, striedmaci, surováci, miešanci.

Doktor sám patril podľa rečového označenia zasvätencov k stravníkom »miešaným«, pretože jedával nielen plody a nevarenú poživeň, ale aj varenú zeleninu, áno, aj mliečne jedlá a vajíčka. Praví vegetariáni, najmä však čistí »suroví« stravníci s prísnymi pravidlami to pokladali za hanebnosť a doktor to vedel. Držal sa od fanatických znaleckých škriepok týchto bratov ďaleko a svoju príslušnosť k triede miešaných stravníkov dával najavo iba konaním, kým mnohí kolegovia, najmä Rakúšania, sa svojím stavom honosili na navštívenkách.

Ako sme už spomenuli, Knölgemu neveľmi svedčalo medzi týmito ľuďmi. On už aj mierumilovnou červenou tvárou a rozložitou postavou pôsobil celkom ináč ako väčšina vyziabnutých, asketických, často fantasticky poobliekaných hlásateľov čistého vegetariánstva. Mnohí si nechávali narásť vlasy po plecia a každý z nich kráčal životom ako fanatik, vyznavač a martýr svojho osobitného ideálu. Knölge bol filológ a patriot a nehlásal nijaké humanitné či sociálne reformátorské idey, ani neuznával čudácky spôsob života svojich spoluvegetariánov. Vyzeral tak, že na staniciach a zastávkach lodí v Locarne alebo Pallanze mu sluhovia svetských hotelov, ktorí ináč zďaleka zavoňajú každého »kalerábového apoštola«, s dôverou ponúkali ubytovanie a veľmi sa čudovali, keď tak slušne vyzerajúci človek odovzdal svoj kufor sluhovi penziónu Thalysia (...)

(......)