Hermann Hesse
preklad: Hana Ferkova

PODIVUHODNÉ POSOLSTVO Z INEJ HVIEZDY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

BÁSNIK

Povráva sa, že čínskeho básnika Hán Fooka posadla v mladosti nezvyčajná túžba naučiť sa a zdokonaliť vo všetkom, čo nejakým spôsobom súvisí s básnickým umením. Keď ešte žil vo svojej vlasti pri Žltej rieke, nežne milujúci rodičia ho na jeho želanie zasnúbili so slečnou z dobrého domu a mali už pevne stanoviť veľavýznamný deň. Han Fook, pekný skromný mladík príjemných spôsobov, mal vtedy asi dvadsať rokov. Hoci bol mladý, vďaka niekoľkým vynikajúcim básňam ho už poznali v celej vlasti. Nedalo sa povedať, že je boháč, no mohol čakať slušný majetok, ktorý sa mal nevestiným venom ešte zväčšiť, a keďže snúbenica bola navyše veľmi pekná a cnostná, zdalo sa, že mladíkovmu šťastiu nič nechýba. Jednako nebol celkom spokojný, lebo srdce mu napĺňala ctižiadosť stať sa veľkým básnikom.

Raz večer sa na rieke konala lampiónová slávnosť a Han Fook sa sám prechádzal na druhom brehu. Oprel sa o kmeň stromu nakloneného ponad vodu a v riečnom zrkadle videl plávať a chvieť sa tisíce svetiel, na člnoch a pltiach videl mužov a ženy a dievčatá, ako sa navzájom pozdravujú a ako sa na ich sviatočných šatách jagajú krásne kvety, počul tichý šum osvetlenej vody, spev speváčok, zunenie citár i sladké tóny flautistov, a ponad to všetko videl vznášať sa modravú noc ako chrámovú klenbu. Ako tu tak mladík samučičký stál, oddával sa rojčeniu a pozoroval všetku tú krásu, rozbúšilo sa mu srdce. Hoci veľmi túžil prejsť na druhý breh, byť na slávnosti a vychutnať ju v blízkosti nevesty a priateľov, oveľa túžobnejšie si želal všetko vnímať ako citlivý divák a zobraziť v majstrovskej básni: belasosť noci a hru svetiel na vode, ako aj radosť sviatočných hostí a túžbu tichého diváka, ktorý sa ponad kmeň stromu nakláňa nad vodu. Cítil, že sa na všetkých slávnostiach a všetkých radovánkach sveta nikdy nebude cítiť celkom blažené, že mu nebude radostne okolo srdca, že aj uprostred života ostane samotárom a do istej miery divákom a cudzincom, a cítil, že jeho duša, jediná spomedzi mnohých iných, je uspôsobená tak, že musí súčasne vnímať krásu zeme i skrytú túžbu cudzinca. Posmutnel preto, rozmýšľal o tom a v myšlienkach dospel k názoru, že naozajstné šťastie a hlboké uspokojenie okúsi len vtedy, ak sa mu raz podarí zobraziť život tak skvele, že v básnických obrazoch sťa v zrkadle obsiahne sám svet – číry a večný.

Han Fook ani nevedel, či ešte bdie, alebo si zdriemol, keď začul tichý šum a pri strome zazrel neznámeho dôstojného starca vo fialovom rúchu. Vzpriamil sa a pozdravil ho pozdravom, aký prináleží starým a vznešeným ľuďom; cudzinec sa usmial a povedal niekoľko veršov, v ktorých bolo všetko, čo mladý Človek práve pociťoval, vyjadrené podľa pravidiel veľkých básnikov tak dokonale a krásne, že mladíkovi údivom zamrelo srdce.

»Ó, kto si,« zvolal, hlboko sa ukloniac, »že mi vidíš do duše a vravíš krajšie verše, než som kedy počul od svojich učiteľov?«

Neznámy starec sa znovu usmial sebavedomým úsmevom a povedal Han Fookovi:

»Ak sa chceš stať básnikom, (...)

(......)