Hermann Hesse
preklad: Hana Ferkova

PODIVUHODNÉ POSOLSTVO Z INEJ HVIEZDY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

LESNÝ ČLOVEK

Začiatkom dávneho veku, skôr než mladé ľudstvo osídlilo celú zem, existovali lesní ľudia. Stiesnene a placho žili v temrave tropických pralesov v ustavičných škriepkach so svojimi príbuznými, opicami, a nad ich konaním a bytím sa týčilo jediné božstvo a jediný zákon: les. Les bol vlasťou, ochranou, kolískou, hniezdom a hrobom, mimo lesa sa nedalo pomýšľať na život. Každý sa varoval preniknúť na jeho okraj a koho tam zahnal nezvyčajný osud pri love alebo na úteku, roztrasený a vystrašený rozprával o bielej prázdnote tam vonku, kde sa dalo vidieť to strašné nič, ako sa trbliece v smrtiacej slnečnej páľave. Jedného starého lesného muža pred desaťročiami prenasledovala divá zver, utiekol pred ňou na samučký kraj lesa a ihneď oslepol. Stal sa akýmsi kňazom a svätcom a volal sa mata dalam (kto má vnútorný zrak); zložil svätú pieseň lesov, ktorá sa spievala pri veľkých búrkach, a lesní ľudia ho poslúchali. Jeho slávou a tajomstvom bolo, že na vlastné oči videl slnko a nezomrel.

Lesní ľudia boli malí a hnedí a veľmi vlasatí, pri chôdzi sa nakláňali dopredu a mali plaché, divé oči. Vedeli chodiť ako ľudia a opice a vysoko v konároch stromov sa cítili tak bezpečne ako na zemi. Chalupy a chatrče ešte nepoznali, iba akési zbrane a náčinie a šperky. Z tvrdého dreva vedeli robiť luky, šípy, kopije a mlaty, náhrdelníky z lyka ovešané sušenými bobuľami alebo orieškami, na hrdle alebo vo vlasoch nosili svoje cennosti: kančí zub, tigrí pazúr, perá z papagája, riečnu mušľu. Uprostred šírošíreho lesa tiekla mohutná rieka, ale lesní ľudia sa odvážili vkročiť na jej breh iba za tmavej noci, a mnohí ju ani nevideli. Odvážnejší sa nocou zavše bojazlivo a v strehu vykradli z húštiny a potom v slabom záblesku videli, ako sa kúpu slony, nazerali cez klenbu korún stromov a pomedzi spleť konárov mnohoramenných mangrovov zdesene videli visieť jagavé hviezdy. Slnko nevideli nikdy. Nesmierne nebezpečné bolo vraj zazrieť v lete jeho obraz v zrkadliacej vode.

Ku kmeňu lesných ľudí, ktorým vládol slepý mata dalam, patril aj mládenec Kubu, vodca a zástupca mladých a nespokojných. Medzi lesnými ľuďmi boli totiž nespokojenci, lebo mata dalam ostarel a stal sa panovačným. Jeho výsadou dosiaľ bolo, že jemu, slepcovi, iní obstarávali poživeň, pýtali ho o radu a spievali jeho pieseň lesov. Postupne však zavádzal nové obyčaje, ktoré boli ľuďom na ťarchu a ktoré, ako vravel, mu v sne vyjavilo lesné božstvo. Zopár mládencov a pochybovačov však tvrdilo, že starec je podvodník a hľadá len svoj prospech.

Nedávno mata dalam ustanovil slávnosť mesačného novu. Sedel uprostred kruhu, udieral na bubon z kôry stromov a ostatní lesní ľudia museli tak dlho dookola tancovať a spievať pieseň golo elah, až na smrť ukonaní klesli na kolená. Potom si museli ľavé ucho prevŕtať tŕňom, iba mladé ženy privádzali ku kňazovi a on každej prevŕtal ucho sám.

Kubu s niekoľkými vrstovníkmi sa tejto obyčaji vzoprel a usiloval sa na vzburu prehovoriť aj dievčatá. Raz sa už (...)

(......)