Karl May

LEV POMSTY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

Nur es ssema

Aneizehovia patria k najstarším arabským nomádskym kmeňom. Hovorí sa, že sú potomkami veľkého kmeňa Rebijov, ktorý už pred Mohamedom býval v južnom Nedžde. Niektoré vetvy ostali v severnom Nedžde, iné žijú v Hedžase, a okrem toho viacero ich odnoží má pasienky v okolí Džebel Šammaru. Sú to náruživí zbojníci a ich lúpežné výpravy siahajú zavše až do Mezopotámie. Im padol do rúk Vikrama, otec nášho pársa Alama. Podľa mojej mienky by sa synovi nebolo podarilo otca vyslobodiť, aj keby mal pokope celú sumu, ktorú žiadali ako výkupné. Alam jednoducho nebol stvorený na to, aby u týchto beduínov niečo dosiahol.

O pustovníkovi na brale Vahsij som dosiaľ nič nepočul. Toto osamelé bralo sa vypína na juh od Sindžarských vrchov. V okolí sa vyskytujú aj kresťania. Žeby išlo o kresťanského pustovníka? Sotva, to by si za taký krátky čas nebol získal medzi mohamedánskym obyvateľstvom takú slávu. A keďže má údajne takú moc dokonca aj nad zbojníckymi Aneizehmi, ktorí sú predsa moslimovia, rozhodne bude moslim, pravdepodobne jeden z tých zbožných kajúcnikov, ktorých v severozápadnej Afrike volajú marabutmi...

Od stretnutia s Abu Hammedmi ubehlo niekoľko dní. Nachádzali sme sa na mósulskom území, pravdaže na stepi, kde sa zdržiavajú beduíni a vladárska ruka guvernéra z Mósulu až sem veľmi nedosiahne. Dnes sme sa blížili k pastvinám našich budúcich hostiteľov.

Už okolo poludnia vyzerala step ako skosená, znamenie, že Haddedíni so svojimi stádami boli tu len nedávno, a ako ukazovali stopy, odtiahli na sever. Krátko po poludní sme na severe zazreli dvoch rýchlych jazdcov. Len čo nás zbadali, už aj cválali k nám.

Áno, boli to Haddedíni, široko-ďaleko najlepší jazdci, už zďaleka to bolo poznať. Bleskurýchle sa hnali k nám s namierenými kopijami a zarazili kone tak tesne pred nami, že sa hrotmi kopijí priam dotýkali mojich pŕs. Je to nebezpečný manéver, ale ak človek nechce, aby ho považovali za zbabelca, nesmie pri tom ani okom mihnúť.

Boli to dvaja bojovníci, nejeden večer som s nimi presedel pri ohni. Ako sa len prekvapili, keď spoznali Halefa a mňa! Okamžite zoskočili z koní, chytili mi ruky a pobozkali ich. Pri výraznej hrdosti týchto ľudí to bol dôkaz, ako veľmi si ma obľúbili. Potom znova vyskočili na kone a odcválali s vetrom opreteky, oznámiť náš príchod.

"Sidi," spýtal sa párs, "zdržíš sa u týchto ľudí dlho?"

"Iste, zopár týždňov."

"Ak sa nemýlim, sľúbil si mi, že pôjdeš so mnou k Aneizehom, lebo sa domnievaš, že sám otca nevyslobodím?"

"Sľúbil som ti to a slovo aj dodržím."

"Ale to by si sa nemohol zdržať u Haddedínov ani deň. Povedal som ti, že tretieho dňa mesiaca ssafar vyprší lehota."

"Pôjdem s tebou ďalej, a potom sa k nim vrátim."

"Tretí deň v ssafare podľa mesačných mesiacov, nie je to tohto roku dvadsiaty piaty deň kanun el auvala podľa slnečných mesiacov, teda dvadsiaty piaty december, sidi?" spýtal sa Halef.

"Tak je."

"Na tento deň pripadajú predsa kresťanské Vianoce, id el milad (...)

(......)