Karl May

LEV POMSTY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

Nur el hilal

Ubehlo niekoľko dní. Nechali sme za sebou Tekrit, dnes takú malú a bezvýznamnú dedinu, na pltiach z trstiny sme sa preplavili cez Tigris, ešte kus cesty sme prešli po stepi smerom na západ a teraz sme postupovali hore po brehu riečky Tharthar. Vody sme mali nadostač, paša bola bohatá, a keby nám hrozilo stretnutie s nepriateľom, mohli sme sa voľne obrátiť v ktorúkoľvek stranu, čo by sa na brehu Tigridu v nijakom prípade nedalo.

A také nepríjemné stretnutie vonkoncom nebolo vylúčené. V Tekrite sme sa totiž s poľutovaním dozvedeli, že medzi tunajšími beduínskymi kmeňmi vypukli rozbroje. Prvou príčinou bola lúpežná výprava Abu Hammedov proti Alabeidom. Obidva kmene sústredili okolo seba spriatelené oddiely a znepokojovali teraz svojimi šarvátkami celé okolie.

Halef a ja sme sa museli špeciálne vyhýbať Abu Hammedom, pretože sme boli pri tom, keď ich porazili Haddedíni. Keby sme im padli do rúk, nečakalo by nás nič dobré. Preto sme mali oči na stopkách.

Pokiaľ ide o nášho nového spoločníka, pársa Alama, nemal som nič proti nemu. Bol síce mladý, neskúsený a iste aj neobozretný, no pritom sympatický. Narodil sa v Bagdade, jeho otec bol párs a matka mohamedánka. Navonok sa teda hlásil k otcovmu náboženstvu, v duchu sa však stotožňoval s matkinou vierou. Spolovice vyznávač slnka a ohňa, spolovice moslim, nebol ani jedno, ani druhé. Pritom jeho duša prahla po svetle a pravde, no nenachádzal jedno, ani druhé. Tiesnili ho putá povier, rád by sa ich bol zbavil, no napriek tomu ich nemohol zo seba striasť.

Nie div, že Alam v tomto vnútornom rozpoložení zaviedol reč na vieru. Pokladal ma za moslima. Keď počul, že som kresťan, bol predo mnou ešte otvorenejší a kládol mi množstvo otázok, na ktoré čakal odo mňa odpoveď. Nemal som v úmysle hrať sa na misionára, bola by to neodpustiteľná chyba. Nezmienil som sa ani slovom o svojej viere a jej učeniach, radšej som mu okľukou, no o to dôraznejšie dokazoval krátkymi a presvedčivými poznámkami, že jeho viera stojí na vratkých základoch.

Od rána do večera sme nehovorili takmer o ničom inom. Alam sa zamýšľal čoraz viac, takže som bol presvedčený, že moje slová padli na úrodnú pôdu. Týmto spôsobom som poúčal aj môjho milého Halefa, ktorý nasilu chcel zo mňa urobiť mohamedána. Malý, verný muž mlčky počúval naše dišputy, no keď naše kone raz náhodou šli bok po boku, nezdržal sa a potichu mi povedal:

"Sidi, pamätáš sa ešte na to, keď som ťa chcel obrátiť na islam, či sa ti to páčilo, alebo nie?"

"Áno."

"A teraz mi je tvoja viera milšia ako naša, hoci sa to ešte nikomu neodvážim povedať. Tak sa mi zdá, že aj tento párs bude jedného dňa zmýšľať práve tak ako ja, napriek talizmanom, ktoré nosí pri sebe."

Hadži Halef dospel teda k tým istým pozorovaniam ako ja.

Mimochodom, pársov mladý spoločník, ktorý mu teraz slúžil, živil sa predtým akýmsi podomovým obchodom medzi beduínmi, dosť dobre poznal teda okolie aj jeho obyvateľov, takže si ho ako sprievodcu ani nevybral (...)

(......)