Karl May

LEV POMSTY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

NEBESKÉ SVETLO

Nur eš šems

Smerovali sme nahor od Bagdadu, chceli sme navštíviť môjho priateľa Amada es Ghandura, šejka Haddedínov z veľkého kmeňa Šammarov. Keď hovorím v množnom čísle, myslím tým okrem seba jedine malého, statočného a verného hadžiho Halefa Omara, s ktorým sme si príležitostne písali.

Na moju písomnú výzvu mi prišiel v ústrety na plti až po Bagdad.

Bolo to vlastne trochu riskantné, že sme sa sami vo dvojici podujali prejsť na koňoch takmer pozdĺž celej Mezopotámie. Voľné roviny medzi Eufratom a Tigridom obýva mnoho arabských kmeňov, ktoré nielenže majú ustavičné rozbroje medzi sebou, ale sú na nože aj s tureckou vrchnosťou, a v každom cestovateľovi a jeho majetku vidia dobrú korisť. Nerobili sme si však z toho ťažkú hlavu. Dobre sme poznali krajinu a jej obyvateľov a vedeli sme, že v každom nebezpečenstve sa môžeme spoľahnúť jeden na druhého.

Najkratšia cesta viedla hore popri rieke. Keďže sme sa však chceli vyhnúť bandám beduínov, ktoré tiahnu vždy blízko rieky, držali sme sa najprv popri toku Dijaly a teraz sme pokračovali pozdĺž Šatt el Adhemu s tým, že v blízkosti Džebel Hamrinu, vysokého pohoria, odbočíme na západ a pri Tekrite prejdeme cez Tigris.

Pokiaľ ide o náš výstroj, kúpil som dva dobré kone a vlastnili sme vynikajúce zbrane. Moja henryovka držala už v šachu nejedného nepriateľa. K tomu na obživu viac vreciek múky a datlí, a pre kone šťavnatú zelenú trávu, ktorej sa v tejto ročnej dobe dostávalo hojne dažďa - čo viac sme potrebovali!

Bolo predpoludnie a dúfali sme, že podvečer uvidíme výšiny pohoria Hamrin. Step, ktorá cez letnú páľavu vyprahne na púšť, pripomínala teraz záhradu s bujnou trávou a kvetmi, a peľ sfarbil koňom nohy na žlto. Kraj nebol celkom rovinatý. Dvíhalo sa tu dosť kopcov, aj keď len miernych, a medzi nimi početné prepadliská, často dosť hlboké a široké. Tieto priehlbiny so zosunutými stenami boli pozostatkom niekdajšieho zavodňovacieho systému, vďaka ktorému sa Džezireh pod perzským panstvom stal najúrodnejším krajom ríše. Prešli sme aj niekoľkými väčšími údolnými kotlinami, ktoré hádam ešte za čias kalifov slúžili ako veľké vodné nádrže. Niektoré z nich siahali tak hlboko, že sme po ich dne prechádzali ako pomedzi horské výšiny.

Nadišla polovica decembra, no napriek tomu bolo tu teplo ako v Nemecku v júli a auguste! Kone tým postupne začali trpieť, takže sme okolo poludnia zastali, aby si odpočinuli. Usadili sme sa do trávy na kraji starej zavodňovacej nádrže a vytiahli sme čibuky, že si pofajčíme z tabaku, ktorý sme si doniesli z Bagdadu. Halef naraz ukázal na východ a povedal: "Pozri, sidi! Nepohybujú sa tamto nejakí jazdci?"

Hoci som pozeral práve na západ, rýchlo som sa obzrel a prisvedčil som:

"Áno, sú to dvaja jazdci, ktorí majú so sebou aj ťahúňa. Nevidím celkom zreteľne, lebo je to príliš ďaleko."

"Kto to môže byť?"

"Zistíme to. Držia sa toho istého smeru ako my, no idú pomalšie, takže ich čoskoro dohoníme. Nie je ich veľa, netreba sa (...)

(......)