Jack London

PLAVBA ŠALUPY DAZZLER
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

11. kapitola
Frisco Kid rozpráva svoj príbeh

Keď rozhovor stíchol, obidvaja chlapci ležali na streche kajuty už asi hodinu.

Potom Frisco Kid bez slova zišiel dolu a zapálil svetlo. Joe počul, ako habká okolo seba, a o chvíľu neskôr začul potichu zavolať svoje meno. Keď zišiel do kajuty, našiel Frisca Kida sedieť na kraji lôžka, námornícky kufrík s vecami mal položený na kolenách a v ruke držal starostlivo zloženú stranu z časopisu.

"Vyzerá takto?" spýtal sa, vyrovnal ju a obrátil tak, aby ju Joe mohol vidieť.

Bola to polstranová ilustrácia s dvoma dievčatami a chlapcom, ktorí sa nachádzali v starodávnej, priestrannej manzardke, a očividne sa o niečom radili. Dievča, ktoré hovorilo, sa pozeralo na čitateľa, zatiaľ čo ostatní dvaja boli obrátení chrbtom.

"Kto?" spýtal sa Joe a zmäteno sa pozeral raz na obrázok, raz na tvár Frisca Kida.

"Tvoja... tvoja sestra - Besie." Jej meno mu vyšlo z úst akosi váhavo.

Joe prišiel na chvíľu do rozpakov. Nevidel nijakú súvislosť medzi tými dvoma, a napokon dievčatá sú pomerne hlúpe stvorenia, aby pre ne človek plytval časom. ´Dokonca sa červená,´ pomyslel si, keď si všimol jemný rumenec na jeho lícach. Pocítil neodolateľnú túžbu zasmiať sa, ale pokúsil sa ju prekonať.

"Nie, nerob to," zvolal Frisco Kid, schmatol papier a s trasúcimi sa prstami ho vložil späť do kufríka. Potom pomaly dodal: "Myslel som... no, myslel som si, že pochopíš, a... a..."

Pery sa mu chveli a oči sa mu leskli nezvyčajnou vlhkosťou, keď sa náhlivo odvrátil.

Vzápätí si Joe sadol vedľa neho na lôžko a objal ho rukou. Poháňaný akýmsi mimovoľným popudom to urobil skôr, než si na to vôbec pomyslel. Ešte pred týždňom by si sám seba nevedel predstaviť v takejto trápnej situácii - s rukou okolo chlapca! Teraz to však bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Nerozumel tomu, ale vedel, že nech jeho gesto znamená čokoľvek, je to čosi, čo je pre jeho spoločníka nesmierne dôležité.

"Pokračuj a rozprávaj," vyzval ho. "Budem tomu rozumieť."

"Nie, nebudeš; nemôžeš."

"Ale áno, budem. Pokračuj."

Frisco Kid len mlčky pokrútil hlavou. "Nemyslím, že by som o tom vedel hovoriť. Sú to skôr veci, ktoré cítim, ale neviem, ako ich vyjadriť slovami." Joe ho upokojúco stisol rukou a Krisco Kid pokračoval: "No, je to teda takto. Aby si pochopil, neviem veľa o krajine, ľuďoch a domove, nikdy som nemal nijakých súrodencov ani priateľov. Celý čas som si to ani neuvedomoval, hoci som sa cítil osamelo - iba mi to všetko chýbalo kdesi tuto." Položil si ruku na prsia, aby ukázal, kde mu to chýbalo. "Zažil si niekedy úplný hlad? No a presne tak som to cítil, ibaže to bol iný druh hladu, a ja som nevedel, čo to je. Ale jedného dňa, ach, bolo to veľmi dávno, sa mi do rúk dostal časopis, v ktorom som uvidel obrázok - ten obrázok, na ktorom sa rozprávajú dve dievčatá a chlapec. Pomyslel som si, že to musí byť krásne byť takto spolu, a začal som rozmýšľať, o čom sa rozprávali a čo (...)

(......)