Hermann Hesse
preklad: Hana Ferkova

PODIVUHODNÉ POSOLSTVO Z INEJ HVIEZDY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

FALDUM

JARMOK

Cesta do mesta Faldum na dlhom kuse viedla cez pahorkatinu, hneď cez lesy či šíre zelené pasienky, hneď popri obilných poliach, a čím väčšmi sa blížila k mestu, tým viac bolo pri nej majerov, veľkostatkov, záhrad a vidieckych domov. More bolo ďaleko, nebolo ho vidieť, akoby svet nepozostával z ničoho iného iba z malých vŕškov, utešených doliniek, pasienkov, lesov, oráčin a ovocných sadov. Bol to kraj, v ktorom nechýbalo obilie či drevo, mlieko či mäso, jablká či orechy. Dediny boli veľmi pekné a čisté, ľudia vcelku dobrí a usilovní; neradi sa púšťali do nebezpečných a vzrušujúcich podujatí, každý bol spokojný, ak sa sused nemal lepšie ako on. Nuž takto to bolo vo faldumskom kraji, a tak je to vo väčšine krajov na svete, kým sa neprihodí niečo mimoriadne.

Na peknej ceste do mesta Faldum (po ňom sa volá kraj) bolo v to ráno od prvého kohútieho zakikiríkania rušno a čulo ako len raz v roku, lebo v meste sa mal dnes konať veľký jarmok; na dvadsať míľ okolo nebolo sedliaka či sedliacky, majstra, tovariša či učňa, sluhu či slúžky, mládenca či dievčiny, ktorí by už týždne neboli naň mysleli a snívali o ňom. Všetci, pravdaže, nemohli ísť, niekto sa musel starať o dobytok a deti, o chorých a starých, a koho stihol taký lós, že musel doma strážiť gazdovstvo, akoby bol stratil rok života; so žiaľom hľadel na krásne slnko, ktoré od včasného rána teplo a sviatočne stálo na modrej oblohe neskorého leta.

Ženy a dievčatá išli s košíkmi v rukách, mládenci s vyholenými lícami a klinčekom či astrou v gombíkovej dierke, všetci sviatočne vyštrnganí, školáčky so starostlivo zapletenými vlasmi, ešte mokrými a namastenými, až sa im blyšťali na slnku. Pohoniči si na bičisko priviazali kvet alebo červenú stužtičku a kto mohol, opatril kone širokou ozdobnou kožou, siahajúcou po kolená, na ktorej sa hompáľali vyligotané mosadzné pliešky. Išli aj rebrináky so zelenou strieškou z poohýbaných bukových konárov a pod ňou natisnutí ľudia s košmi alebo deťmi na lone, zborovo vyspevujúc, a pomedzi všetko sa sem i tam popletal náramne vycifrovaný voz so zástavkami, s červenými, belasými a bielymi papierovými kvetmi medzi zeleným bukovým lístím, skadiaľ sa rinula hlučná dedinská muzika, a medzi tônistými konármi sa ticho a radostne trblietali zlaté rohy a trúbky. Malé deti, už od východu slnka na nohách, začali fňukať, spotené mamky ich utešovali a dobrácky furman sem-tam vzal podaktoré na voz. Akási starká tisla v kočíku spiace dvojčiatka; medzi ich detskými hlávkami ležali na poduške dve krásne oblečené vyčesané bábiky, nemenej buclaté a ružolíce.

Kto býval pri ceste a nešiel na jarmok, ten sa zabával od rána a jednostaj mal na čo hľadieť. Takých však bolo málo. Na schodíkoch do záhrady sedel desaťročný chlapec a plakal, lebo musel ostať doma pri starej mame. Keď sa však dosýta najedol a do vôle naplakal a práve zazrel okolo trieliť zopár dedinských šarvancov, skokom bol na ceste a pridal sa k nim. Obďaleč býval starý mládenec, ktorý nechcel o (...)

(......)