Hermann Hesse
preklad: Hana Ferkova

PODIVUHODNÉ POSOLSTVO Z INEJ HVIEZDY
kompletná kniha, e-book

Nové Literární doupě!

Literární doupě bylo modernizováno a přechází pod novou doménu literdo.com!.

Nový web LD vám přínáší ještě více knih s možností výhodného stahování většího množství e-knih podle vlastního výběru (tedy nejen jednotlivých knih nebo balíčků podle autorů) ve formátech ePub , PDF  a MOBI.

 Přejít na nový web Literární doupě

 

ČLOVEK MENOM ZIEGLER

Býval raz v Pivovarskej ulici istý mladý pán menom Ziegler. Patril k ľuďom, ktorí nás deň čo deň znovu a znovu stretávajú na ulici a ktorých tvár si nikdy dobre nepamätáme, lebo všetci, jeden ako druhý, majú tú istú tvár: spoločnú tvár.

Ziegler bol všetkým, čo takí ľudia vždy sú, a robil všetko, čo vždy robia. Nechýbalo mu nadanie, ale ani ho nemal priveľa, rád mal peniaze, rád sa zabával, rád sa dobre obliekal a bol zbabelý ako väčšina ľudí: jeho život a konanie menej usmerňovali pudy a príčinlivosť ako zákazy a strach pred trestom. Popritom mal niekoľko šľachetných čŕt a vcelku to bol radostne normálny človek, ktorému bola vlastná osoba veľmi milá a dôležitá. Pokladal sa, ako každý človek, za osobnosť, zatiaľ čo bol iba exemplárom, a seba, svoj osud pokladal za stredobod sveta – tak ako každý. K zúfalstvu mal ďaleko, a ak skutočnosť protirečila jeho svetonázoru, s neľúbosťou pred ňou privieral oči.

Ako moderný človek mal bezhraničnú úctu nielen k peniazom, ale aj k inej mocnosti: vede. Nebol by vedel povedať, čo veda vlastne je, myslel pri tom na niečo ako štatistika či bakteriológia, a dobre vedel, koľko peňazí a uznania štát vede poskytuje. Osobitne si vážil bádanie v oblasti rakoviny, lebo jeho otec na rakovinu zomrel, a Ziegler predpokladal, že veda, ktorá sa medzitým tak rozvinula, nepripustí, aby sa to isté stalo aj jemu.

Navonok sa Ziegler vyznačoval aj úsilím obliekať sa trochu nad svoje možnosti, vždy v súlade s módou roka. Lebo módu štvrťroka či mesiaca, ktorá by bola veľmi prevyšovala jeho prostriedky, prirodzene, znevažoval ako hlúpe opičenie sa. Veľmi si zakladal na vlastnom charaktere a vôbec sa neostýchal medzi seberovnými a na istých miestach nadávať na predstavených a vládu. Asi sa už pridlho zdržiavam týmto opisom. Ziegler však bol naozaj príťažlivý mladý muž a veľa sme v ňom stratili. Napriek všetkým plánom a oprávneným nádejam ho totiž čakal skorý a zriedkavý koniec.

Raz, krátko potom, ako prišiel do nášho mesta sa rozhodol, že strávi príjemnú nedeľu. Nenašiel si ešte vhodnú spoločnosť a pre nerozhodnosť ešte nevstúpil do nijakého spolku. Azda to bolo jeho nešťastie. Nie je dobre, keď je človek sám.

Bol teda odkázaný na pamätihodnosti mesta a svedomite sa na ne povyzvedal. Po zrelej úvahe sa rozhodol pre historické múzeum a pre zoologickú záhradu. V múzeu sa v nedeľu predpoludním neplatilo a zoologická záhrada sa popoludní mohla navštíviť za znížené vstupné.

V nedeľu šiel Ziegler v novom vychádzkovom obleku so súkennými gombíkmi, ktorý mal veľmi rád, do historického múzea. Vzal si tenkú elegantnú vychádzkovú paličku, štvorhrannú, na červeno nalakovanú, ktorá mu dodávala švihácky výzor, ale pri vstupe do výstavných siení mu ju vrátnik vzal, čo ho nesmierne rozladilo.

Pod vysokými klenbami múzea sa dalo kadečo vidieť a dobrosrdečný návštevník velebil v srdci všemocnú vedu, ktorá aj tu dokazovala svoju záslužnú spoľahlivosť, ako Ziegler usudzoval podľa starostlivých nápisov na (...)

(......)